Podujatie pod týmto názvom bolo súčasťou jubilejného XX. ročníka literárneho festivalu Literárna Banská Bystrica. S historikom, publicistom, bývalým stredoškolským pedagógom a profesionálnym sprievodcom cestovného ruchu sa besedovalo v pobočke knižnice na sídlisku - ul. 29 augusta 25.

Moderátorka besedy Mgr. Soňa Šóky, PhD. predstavila najvýznamnejšie životné míľniky hosťa, ktorého meno snáď pozná každý koho zaujíma história Banskej Bystrice.
Mgr. Jozef Ďuriančik nie je Banskobystričan, je rodákom z neďalekého Brusna, no o Banskej Bystrici vie zrejme viac, než tí ktorí sa tu narodili. V meste pod Urpínom žije už 40. rokov a za tú dobu všeličo vyskúmal a následne aj spropagoval a zviditeľnil. Vyštudoval históriu a geografiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1969 - 2004 pôsobil ako stredoškolský učiteľ na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a svojich žiakov sa snažil viesť k tomu, aby mali radi svoje mesto a mesto, v ktorom študujú. Je autorom niekoľkých učebníc. V rokoch 2007 – 2012 pracoval v Stredoslovenskej galérii ako lektor stálej expozície Dominika Skuteckého a v Informačnom centre ako sprievodca cestovného ruchu. V rokoch 2009 - 2010 spolupracoval so Slovenským pamiatkovým úradom v Bratislave pri prieskume pamiatok industriálnej architektúry v okolí Banskej Bystrice. Je jedným z prvých profesionálnych sprievodcov v Banskej Bystrici a záujem o jeho lektorované prehliadky po meste je veľmi veľký.
Jeho publikačná činnosť bola spočiatku orientovaná na geografiu prostredníctvom časopisov Cestovateľ a Geografický časopis, potom odborno-metodických štúdií vydávaných Metodickým centrom a spoluautorstvom učebníc, napr.: Hospodársky zemepis pre 1. ročník SEŠ (1985), Hospodárska geografia pre 1. a 2. roč. Obchodných akadémií a i.
V oblasti histórie popularizuje predovšetkým Banskú Bystricu, nielen sprievodcovskou činnosťou ale aj množstvom článkov v regionálnej tlači (My - banskobystrické noviny, Bystrický Permon, Radničné noviny), vystúpeniami v Slovenskom. rozhlase, RTVS, TV Markíza, TV JOJ, TV Hronka a i. Okrem pamätihodností, udalostí spätých s Banskou Bystricou a architektonických skvostov propaguje aj významné osobnosti mesta.
Vedomosti historika, dlhoročné skúsenosti a poznatky nadobudnuté z historického výskumu odovzdáva ďalej a pretavil ich do hodnotných publikácií, ktoré vyšli najmä za obdobie posledných 15. rokov. V roku 2000 vyšla jeho kniha - 30 rokov Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici. V roku 2010 vyšla kniha Korene medeného mesta a zaznamenala nečakaný úspech. Životný príbeh a osudy rodiny maliara Dominika Skuteckého, ktorý svoj život spojil aj s Banskou Bystricou spracoval v publikácii Po stopách Dominika Skuteckého (2012). Osudy Židov spracoval v brožúre Banská Bystrica - Stopy židovskej prítomnosti (2014). Medená Banská Bystrica s jej najväčší poklad Mestský hrad v Banskej Bystrici - národná kultúrna pamiatka spracoval v bulletine v roku 2014.
V novembri 2015 vyšlo voľné pokračovanie Koreňov..., nová kniha pod názvom Zlatý vek medeného mesta. Čitateľ sa pri listovaní v knihe dozvie viac o situácii, v ktorej sa ocitlo mesto pod Urpínom v 16. storočí, keď konzervatívni mešťania zubami-nechtami bránili tradičné mestské výsady proti expandujúcim podnikavým Thurzovcom z Levoče a augsburským finančníkom Fuggerovcom. Publikácia zároveň podrobnejšie predstavuje fenomén Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti, ktorý v tých časoch zásoboval meďou a medenými výrobkami nielen Európu, ale aj celý civilizovaný svet, zdôrazňuje prínos knihy historik a recenzent Milan Šoka.
J. Ďuriančik bol aj aktívnym členom vo vedeckých, kultúrnych a spoločenských organizáciách: člen Slovenskej historickej spoločnosti, člen Slovenskej geografickej spoločnosti, člen redakčnej rady Bystrický Permon (doteraz).
Účastníkov besedy obohatil nielen svojimi vedomosťami o meste pod Urpínom, ale aj humornými zážitkami, ktoré ako profesionálny sprievodca cestovného ruchu počas lektorovaných prehliadok po meste zažil. Podujatie obohatila recitáciou básni z tvorby básnika Mikuláša Kováča ale i z vlastnej tvorby banskobystrická poetka Elenka Cmarková.
Soňa Šóky