Verejná knižnica Mikuláša Kováča 13. novembra 2017 slávnostnou vernisážou sprístupnila výstavu obrazov bratov Maroša a Karola Kováčovcov zo Zvolena. Je to v poradí už štvrtá výstava amatérskych umelcov v tomto roku v priestoroch pobočky knižnice na Fončorde.
Pomerne vysoký počet návštevníkov vernisáže svedčí o záujme Banskobystričanov ale i ľudí z okolia o výtvarné umenie.

Maroš Kováč
Narodil sa vo Zvolene (1968). Už v predškolskom veku kreslil a maľoval. Od Základnej školy navštevoval Ľudovú školu umenia (ĽŠU), v ktorej si rozvíjal svoj výtvarný talent. ĽŠU ukončil po ôsmych rokoch absolventskými skúškami. Po absolvovaní ZŠ nastúpil na Stredné odborné učilište sklárske v Poltári v ktorom sa vyučil za brusiča skla. Po ukončení štúdia sa zamestnal a svojmu koníčku sa ďalej nevenoval. V roku 2014 začal študovať na Univerzite tretieho veku Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a vďaka tomu sa vrátil k svojej záľube. Trikrát vystavoval v rámci ročníkových prác študentov Univerzity tretieho veku UMB v priestoroch Radnice mesta Banská Bystrica. Vyhradený štýl maľovania a kresby nemá a ako sám hovorí, maľuje a kreslí všetko, čo ho osloví.
Karol Kováč
Narodil som sa vo Zvolene (1971). Starší brat Maroš si neustále niečo kreslil a mladší brat Karol ho začal prirodzene napodobňoval. Už v detstve ilustroval knihy a maľoval fresky, čo sa však u rodičov nestretlo s pochopením. Ako brat, aj on začal navštevovať Ľudovú školu umenia. Niekedy počas Základnej školy sa mu prvýkrát dostal do rúk časopis Roháč, v ktorom ho zaujali kreslené vtipy.
Karol Kováč:
„Náš otec bol veselá povaha (asi som veselú náturu zdedil po ňom tiež) tak som začal kresliť prvé vtipy. V roku 1986 som sa dozvedel o súťaži Zvolenský pichliak a tak som tam poslal niekoľko svojich obrázkov. Tiež o rok neskôr a o ďalší taktiež. V roku 1989 som túto súťaž vyhral, no a od vtedy sa už nekonala. Verím, že nie mojou vinou. Vďaka tomu, že sa moje kresby dostali do povedomia, začal som v tej dobe spolupracovať s Okresným osvetovým strediskom a Zvolenským novinárom Martinom Mázorom. Uverejnili mi moje výtvory vo vtedajších novinách a časopisoch (Zvolenské noviny, Kultúrne listy, Majo).“
Karol Kováč mal niekoľko samostatných výstav. Posledná bola v roku 1992. Odvtedy kreslil už len sporadicky do „šuplíka“. Keď mu brat Maroš na jednej rodinnej oslave navrhol, aby spolu urobili výstavu, najviac sa pre túto myšlienku nadchla jeho manželka.
Príjemnú atmosféru vernisáže dotváral aj hudobný program v podaní herca Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena Ondřeja Daniša, ktorý hral a spieval svoje autorské skladby. Verejnosť si výstavu môže pozrieť do 31. januára 2018 v otváracích hodinách knižnice.

Soňa Šóky